Madagaskar – štvrtý najväčší ostrov na svete, ktorý vznikol odtrhnutím sa od africkej pevniny v období druhohôr. Od Afriky ho oddeľuje Mozambický prieliv. Ostrov s unikátnou faunou a flórou, s domorodým obyvateľstvom ktoré väčšinou žije svoj málo civilizovaný avšak o to krajší život. Svet kde prehodnotíme svoje konzumné návyky a pochopíme ako málo stačí k životu a životnému šťastiu.
Posledná aktualizácia námorných máp Madagaskaru bola vykonaná v roku 1963. Detailných informácii o plavebných podmienkach je málo a taktiež o prostredí a obyvateľstve v oblasti, ktoré sa chystáme navštíviť. Nevieme presne do čoho ideme, ale presne preto sme sem išli….spoznať trochu nepoznané. Posádka zložená zo slovenských jachtárov, ktorí majú bohaté skúsenosti z plavieb v exotických destináciach, plus kamarátka Lucka z Prahy a už sme posádka slovensko-česká. Skipper Tomáš Chudík a posádka: Oto, Slavo, Milo, Tomáš, Martina, Alena, Maja, Michal a Lucka.
Oblasť plavby:
NW časť Madagaskaru-Archipelago Radoma – Mozambique channel
Teplo a vlhko nás čaká po prílete na ostrov Nosy Be. Formality pri vybavovaní vstupných víz na Madagaskar idú rýchlo, všetko je na letisku dobre organizované. Pred letiskovou halou nás čaká prvá úloha: vymeniť si eurá za miestu menu: malagašský ariar. Oficiálny menový kurz je 1euro = 4250 MA. Oficiálna zmenáreň na letisku nie je, vymeniť sa dá len s miestnymi „vekslákmi“ v kurze 1 ku 3900. To sa nám zdá nevýhodné. Odkladáme túto činnosť na neskôr. Nastupujeme do čakajúcich taxíkov a ide sa smerom do prístavu. Počas cesty sa chceme zastaviť na veľký nákup v supermarkete, je treba sa zásobiť na celý týždeň hlavne pitnou vodou.
Cesty z letiska sú v poriadku, napriek dlhotrvajúcim záplavám, ktoré v januári zasiahli severnú časť Madagaskaru a spôsobili veľké zosuvy pôdy a poškodili už aj tak dosť málo vybudované cesty. Centrum Nosy Be je okolo jedného veľkého kruhového objazdu, okolo ktorého sú miestne obchodíky. Pokračujeme cestou smerom na prístav, kde nachádzame veľmi dobre zásobený supermarket, na úrovni ako sme zvyknutí v Európe. Bankomat využívame na vybratie miestnej meny, kurz je predsa len najvýhodnejší v takejto forme. Veľký nákup zmestíme do áut k našim batožinám. Asfaltová cesta sa postupne mení na hlinenú, vyjazdenú autami, motorkami a vyšlapanú bosými nohami domorodcov. Jednoduché obydlia, malé obchodíky z bambusu sú po krajoch cesty a miestni obyvatelia, evidentne chudobní, sú však čistí, usmievaví a priateľskí. A ak niekedy platilo aj u nás v Európe, že prístavná štvrť mesta je tá najchudobnejšia ale najživšia, tu to platí stále. Veľké miestne drevené rybárske lode sú počas odlivu na brehu na boku a miestni rybári na nich robia nutné opravy. Samozrejme, že každé ráno sa tu obyvatelia stretávajú, aby nakúpili od nich ryby.
Areál prístavu Crater Bay je oplotený a okrem charter spoločnosti, sú tam ešte dve firmy organizujúce denné plavby a potápanie. Príjemný bar s výbornou miestnou kuchyňou, petangové ihrisko, toalety a sprchy, vytvárajú príjemný štandard na oddych po prílete. Prístavné mólo je prispôsobené na pomerne vysoký príliv – odliv, ktorý tu dosahuje 4 až 5 metrov, ale kotvia pri ňom len dinghy -malé člny s motorom slúžiace na presun z lode na breh a späť. Je ich tu približne asi 50 kusov a aj lode chartrovej spoločnosti sú všetky na bójach.
Silvia a Phillipe, manželský pár, tvoria „base team“ chartrovej spoločnosti. Hovoria po francúzsky a anglicky, so Silviou vybavíme formality v kancelárii a Phillipe nás následne naloží do svojho veľkého motorového člna a ideme prebrať loď. Súčasne prevezieme aj našu batožinu s potravinami. Katamarán Lavezzi 40 je v primeranej kondícii, s novými plachtami a už sa tešíme na vyplávanie. Využijeme ešte bar na dobrú večeru. Strava aj potraviny sú tu veľmi lacné. Za kvalitnú večeru, ktorú tvoria hlavne ryby, ryža a zelenina, plus víno alebo pivo, sa platí približne 4-5 eur.
Časový posun na Madagaskare je +2 hodiny oproti nášmu stredoeurópskemu času. Slnko vychádzalo približne o 5,30 a zapadalo asi o 18,30. Teploty sa pohybujú z nočných 23-24 stupňov na denných 29-30.
Deň 1. : Nosy Be (Crater Bay) – Tanikeli – Mamoko
Večer po prílete prišla búrka a v noci prší, čo je vlastne pre nás príjemný, osviežujúci dážď, stačí ostať v šortkách a užiť si ho. Ráno je pod mrakom a keďže sme na bójke, nezdržujeme sa a vyplávame. Stretáme množstvo rybárov na drevených lodiach.
More je mútne po záplavách. Ostrov Tanikeli je prírodnou rezerváciou s krásnou plážou a koralovými útesmi vhodnými na šnorchlovanie, je vzdialený približne hodinu plavby od Nosy Be. Slnka je málo, more nie vhodné na to aby sme si šnorchlovanie užili, tak ani nezastavujeme a pokračujeme ďalej. Prší. Striedame sa pri kormidle, oblečený v šortkách a ľahkých bundách, na hlavách šiltovky. Dážď nám nevadí, je teplo a dážď postupne ustáva a vyčasuje sa. Asi 3 hodinovú plavbu si krátime pokusmi chytiť niečo na udicu. Kotva ide do mora pri krásnom pieskovom výbežku malého ostrova. Kúpeme sa a užívame si slnečné lúče predierajúce sa viac a viac cez oblaky. Zisťujeme že opaľovací krém treba používať aj pri zamračenej oblohe, pozor na všetko čo je nonstop vystavené slnečnému žiareniu: krk, uši, tvár… Chceme sa presunúť bližšie k ostrovu Mamoko a zisťujeme pokazený ovládač na zdvíhanie kotvy. Rýchla diagnostika nás utvrdí v tom, že ho treba vymeniť za nový. Taký na lodi nenájdeme, preto kontaktujeme charter spoločnosť odkiaľ máme požičanú loď. Za slabé 3 hodiny sú pri nás na člne a porucha je odstránená. Medzi tým sme stihli návštevu krásnej pláže a malého vodopádu na ostrove Mamoko. Ešte je asi hodina slnečného svitu pred nami, tak ideme na našom laminátovom dinghy, preskúmať rybársku dedinu z druhej strany ostrova. Pod vysokými palmami vybudované obydlia v koloniálnom štýle, na pláži vytiahnuté drevené rybárske člny s rybárskymi sieťami pripravené na ráno. Usmiatí obyvatelia pomaličky vychádzajú z obydlí a priateľsky nám mávajú. Tu ako keby čas neplynul, ale zastal niekde pred niekoľkými storočiami. Ľudia tu k životu nepotrebujú veľa, žijú skromne z toho čo ulovia a dopestujú a prípadne vymenia z tovarom z iných dedín, ktorých tu je po pobreží v lesoch ukrytých neúrekom. My ešte nasiaknutí civilizáciou akosi cítime, že narúšame ten ich pokojný život. Nezdržujeme sa dlho.
Podvedome spomaľujeme a motor na člne už nejde na plný výkon, začíname si užívať stratu hodiniek v našich hlavách. Rozhodneme sa na člne oboplávať čarovné Mamoko, v ktorého vnútrozemí žijú korytnačky veľké. Na tie sa snáď pozrieme nabudúce. Zo zapadajúcim slnkom prichádzame k nášmu katamaranu. Náš civilizačný detox práve začal.
Deň 2. Mamoko – Nosy Kismany
Deň nás víta slnkom. Po raňajkách mierime na Nosy Kismany, malý dvojostrov, z ktorého je počas odlivu jeden. Jeho dominantná dlhá piesková šija sa počas odlivu predĺži asi o 300 metrov…krásne miesto na prechádzku a kúpanie.
Domorodci to využívajú na lov krabov v plytkej vode. Na hlavnom ostrove je dedinka, postavená ako vlastne všade z bambusového dreva a tŕstia. Vystupujeme z člna a dávame sa do reči s miestnymi mladíkmi, ktorý sa ponúknu že nám ukážu 200 ročný baobab – strom. Prichádza k nám aj miestny šaman, ktorý sa s nami s úsmevom fotí. Brodíme malé jazero za dedinkou a prichádzame na severné pobrežie ostrova – kamenisté. Niektorí sme bosí, asi 20 min skákanie po skalách cítia naše chodidlá.
Domorodci sa s úsmevom pozerajú ako to zvládame a na naše otázky kde je už ten Baobab odpovedajú s úsmevom: tam-tam. Samozrejme ho nájdeme, vyzerá mlado ale jeho priemer je asi 70-80 cm, čo značí už jeho vysoký vek.
Vraciame sa na loď a rozhodneme sa ostať na noc. Meníme miesto kotvenia do hlbšieho zálivu, aby sme boli v noci lepšie chránení. Podvečer sme na pláži, kúpeme sa, hráme futbal a petang na pláži. Jednoducho oddych.
Deň 3. Nosy Kisimany – Nosy Antsoha (CocoBeach)
Pokračujeme v rybolove – trollingu počas plavby. Vzhľadom k včerajšiemu fiasku, keď nám nejaká mega ryba polámala udicu, utrhla šnúru aj s návnadou, sú naše možnosti oklieštené ale nevzdávame sa.
Asi po 3 hodinách plavby kotvíme pred Nosy Antsona, maličkom ostrove, ktorý nám toho ukáže tak veľa. Prichádzajú dvaja domorodí sprievodcovia a za poplatok nás prevedú náučným chodníkom. Postupne stúpame pralesom ostrova pomedzi tropické stromy a palmy. Sprievodcovia privolávajú lemury, malé opice, jeden druh je veľmi priateľský, sadne si človeku aj na plece. Dohromady vidíme 3 druhy lemurov.
Na vrchole kopca je krásna rozhľadňa so sprchou, toaletou, stoličkami a dokonca veľkou posteľou na prespanie. Krásny výhľad na dlhé pieskové pláže Cocobeach.
Využívame dobré počasie a čistú vodu na šnorchlovanie pri skalách a koralových útesoch sa množstvom farebných tropických rýb a korytnačiek. Sprievodcovia nás pozývajú do miestneho baru na Cocobeach. Krásny vybudovaný objekt s bazénom, butikom, barom aj reštauráciou. Samozrejme aj so štýlovým ubytovaním v malých chatkách na pláži. Teraz je tam však úplne prázdno, sme tam úplne samí, personál sa venuje len nám. Výborná večera z rôznych druhov rýb, víno a pivo.
Rozhodneme sa ostať do večera na pláži a kotviť ostaneme tam kde sme. Chalani hrajú beachvoley, zvyšok posádky ide na prechádzku dlhou plážou a zberá kokosové orechy.
Deň 4. Nosy Anthosa – Nosy Iranja – Baramahamay river
Nosy Iranja je ako raj na zemi. Krásny ostrov s dlhou pieskovou plážou a zátokami. Pri odlive sa taktiež spojí so susedným ostrovom a vytvorí asi kilometrovú pieskovú pláž.
Domorodá dedinka sa cez deň mení na malé trhovisko, s predajom rôznych suvenírov, rumu, rýb a oblečenia. Dokonca tu je predajňa so šperkami. Dedinka je tak početná, že má aj školu. Vystupujeme na kopec k majáku a užívame si výhľad na okolité ostrovy a pobrežie Madagaskaru, ktoré do diaľky – kam je vidno lemujú dlhé pieskové pláže odhaľujúce sa počas odlivu. Celý ostrov ma nekonečne kľudnú atmosféru, kombináciou všetkého čo človek ku pokoju potrebuje: krásna príroda, skvelý ľudia a slnko. Nechce sa nám odtiaľto. Keď vrcholí príliv, naskakujeme do dinghy a ideme na loď. Začína fúkať krásny južný vietor okolo 12 – 15 uzlov, vyťahujeme plachty a letíme po vlnách do delty rieky Baramahamay river, kde budeme v noci kotviť.
Deň 5. Baramahamay river – Russian bay
Kotvenie v Baramahamay river má svoje neopakovateľné čaro.
Zrazu sme obklopení pralesom, na oboch stranách rieky sú domorodé dediny, kde sa ľudia živia rybolovom. Príliv akurát vrcholí, kotvíme v 10 metrovej hĺbke. Prichádzajú k nám domorodci na malých člnoch. Kupujeme od nich kraby na večeru. Viac nám netreba, núkajú aj miestny alkohol, ale veľmi oň nemáme záujem. Nakoniec sa rozhodneme im dať nejaké potraviny, ktorých máme na lodi dosť: ryža, šošovica, džúsy… Majú z toho radosť.
Niekto navrhne až im dáme aj oblečenie a to sa naozaj stretne s veľkou odozvou. Dámy z posádky obdarujú ženu na člne, každému dáme nejaké tričko a keď ostane už len jeden bez trička a nemáme mu čo dať, vyzliekam si svoj nátelník čo mám na sebe a darujem mu ho. Tá radosť je obrovská. Noc je krásne hviezdnatá, vychádza Južný kríž na oblohe. Prvý krát padne v noci rosa. Za brieždenia keď chytám ryby z lode, prichádza miestny rybár na kanoe, na papieriku má niečo napísané. Pozerám čo to je, je to po francúzsky, myslím že sú to lieky. Pýtam sa ho čo ho bolí, ukazuje na zuby. Beriem z mojej lekárničky celé balenie Ibalginu a vysvetlujem mu rukolapne ako ich má užívať. Teší sa a po chvíli veslovania si začne veselo spievať.
Čaká nás asi 40 Nm dlhá etapa, fúka príjemný 12-15 uzlový vietor, vyťahujeme plachty a udice. Križujeme okolo Nosy Iranja, chytáme počas plavby krásnu rybu a podvečer zakotvíme v Russian bay. Príliv opäť vrcholí, a prúd je v zálive tak silný že treba pri plávaní dávať pozor aby slabší plavci doplávali k lodi. Záliv je to obrovský, má množstvo zátok a zákutí, dlhé pieskové pláže obklopené pralesom. A v nich schované dedinky. V noci prichádza silná búrka s bleskami, hrmením a silným dažďom. Trvá asi dve hodiny, spadne neskutočne veľa vody. Do rána sa však vyčasí.
Deň 6. Russian Bay – Tanikely – Nosy Be
Po vyplávaní z Russian Bay si zhoršujeme skóre s rybami. Veľká ryba s výskokom naznačuje čo znamenala pre ňu naša návnada a s úsmevom ju trhá, aj keď sme pripravený na záber. 3 hodinová plavba ide plynule, more je už čistejšie v tejto oblasti ako keď sme tu boli na začiatku našej plavby.
Na ostrove Tanikeli je niekoľko člnov s turistami, dohromady asi 20 ľudí….zdá sa nám to preplnené. Kotvíme z druhej strany ostrova, pred prázdnou plážou. Šnorchlovanie pri útesoch s koralmi, občas vidno aj korytnačku. Užívame si pláž, niekoľkí idú na prechádzku lesom a plážami okolo ostrova. Užívame si posledné momenty kým sa vrátime späť do civilizácie. Na člne prichádzajú rangeri, platíme za vstup do NP 20.000,- MA na osobu (cca 5 eur), upozorňujú nás že nabudúce treba kotviť pred hlavnou plážou. Dojedáme obed a vyrážame smer domovský prístav na Nosy Be.
Kotvíme na tej istej bójke. Loď odovzdávame v sobotu ráno pred odletom, takže podvečer stihneme ešte aj kúpanie a ideme na večeru v prístavnom bare. Na druhý deň – v deň nášho odletu si dohodneme transfer o 2 hodiny skôr, aby sme stihli nakúpiť suveníry a dať si obed pred odletom. Zvyšok cesty do Europy už ide v štandartnom režime. Myšlienky sú však stále naspäť v tých domorodých dedinkách a na krásnych plážach. Z plánovanej trasy sme videli asi tak 30% takže za rok sme naspäť.
Autor a skipper: Tomáš Chudík
www.samosailing.eu