Námorný pretek nie je len o technickej a kvalitatívnej úrovni jednotlivca, ale hlavne o zohratosti posádky a vytvorení vhodnej „chémie“ na palube….
Diaľkový jachtársky pretek z októbra 2016 na Jadranskom mori v konkurencii 7 slovenských posádok.
Jednotlivé etapy:
1. etapa: Biograd na Moru – Korčula cca 120 Nm
2. etapa: cca 10 Nm etapa v Pelješackom kanáli
3. etapa: Korčula – Biograd na Moru cca 120 Nm
Posádka: Honzo, Milan, Tomáš, Aleš, Jano, Braňo a David
Dali sme sa dokopy naozaj silná zostava prevažne skúsených skipperov zo Slovenska a Čiech. Musím povedať, že vnútorne to bol pre mňa veľmi intenzívny a po jachtárskej stránke obohacujúci zážitok. Nakoniec, v poslednej etape som si spravil jeden rekord: celú etapu, ktorá trvala pre našu posádku viac ako 20 hodín, som odkormidloval bez prestávky, či striedania. Opis jednotlivých etáp uvádzam v podstate nezmenenom texte ako sme ho prežívali po rozjazdách na sociálnych sieťach.
Prvú etapu z Biogradu na Korčulu sme predviedli pekný výkon, keď sa nám po dobrej taktickej jazde podarilo ešte pred Hvarom v leaderskej pozícii viesť cely peletón. Užívali sme si to a viem že aj všetci doma čo nám držali pri počítačoch palce pri online monitoringu. Záver etapy nám nevyšiel podľa predstáv, a 4.miesto je aj pre nás trochu sklamaním, ale stále je na čom stavať a dnes je novy deň a ideme do toho…. tak ako nás poznáte…naplno!
Druhá etapa: Dnes to bol zas jeden taký jachtársky deň, ktorý žiaden jachtár-pretekár nemá rád. Najprv nás pred štartom uspalo snáď dvojhodinové čakanie na vietor a potom začalo to naháňanie závanov vetra točiacich sa po hladine, kedy človek nevie či ma naliať Neptunovi alebo radšej sám sebe. A keďže sme asi v správnom pomere nepoužili ani jednu variantu, bolo z toho miestami pekne psycho, hlavne keď sme si predstavili, že fúka všade naokolo len nie v Pelješackom prieplave a pretekať sme mohli niekde úplne inde, kde by to bolo regulérne. Tak sme si aj zanadávali a aj sa zasmiali a celkovo aj zas o niečo viac ako posádka zohrali. Len tie 4. miesta akosi nie zmeniť. Ale ako poznám športové šťastie, treba si ho vedieť nakloniť tvrdou prácou a potom sa zas budeme viac usmievať a radovať z výsledku. Celá posádka je v skvelej nálade a ďakuje za palce! Zajtra huráaaa do ďalšej dlhej etapy.
A prišla posledná etapa. Ak chceš vyhrať rozjazdu na regate ktorá má viac ako 120 Nm a trvá minimálne 20 hodín, musíš dať do toho úplne všetko. Treba si nakloniť aj šťastie a to prichádza len k pripraveným. Dali sme si pred etapou hlavy dokopy, povedali si zlé aj dobré, pripravili loď, taktiku a s čistou hlavou sme si išli užiť jachting. Chladné ale slnečné jesenné počasie so silným vetrom do 25 uzlov a úžasnou viditeľnosťou bolo ako odmena za celú jachtársku sezónu.
Nebolo to víťazstvo štart – ciel. Prebojovali sme sa zo štvrtého miesta po vyplávaní z Pelješackého kanála a keď sme sa po dobre zvolenej stratégii plavbou okolo ostrova Hvar dostali k vedúcim lodiam na dosah, stačilo 15 minút bezvetria pred zmenou vetra a boli sme tam kde predtým. A tak odznovu plná koncentrácia a do každého poryvu vetra musíš dať do toho všetko a približovať sa k súperom po metroch ďalej. A prišla noc a my sme sa konečne striasli všetkých čo by chceli použiť našu taktiku a plán. Karty boli rozdané, každá loď šla svoju stratégiu. A my sme sa z 3 priebežného miesta za Hvarom rozbehli stíhacou jazdou za svojim cieľom. Ani odtrhnutý výťah genuy, stiahnutie plachty, výmena vyťahov na sťažni a znovu vytiahnutie plachty nás neznechutili. 20 minútovu stratu sme s nasadením zas po centimetrikoch sťahovali. Až prišla leaderská pozícia a nemohli sme poľaviť a stále pracovať na zväčšení nádskoku. Ďalej, ďalej a ďalej. Ísť našou taktikou. Až prišlo posledných 5 námorných míl pred cieľom v Biograde a vietor slabol. Zobudili sme telefonicky rozhodcovskú loď, nech nám pripravia ciel. Na rozhodcovskej lodi spali, nikto nás nečakal tak skoro ráno v cieli. A keď sme v 2 uzlovom vetríku išli posledných 200 metrov, tak sme len dúfali až loď nezastaví, lebo už by sa nerozbehla. A sme tam. Cieľ – víťazstvo – radosť.
Po záverečnej etape sme si zaslúžili vhodný drink. Voľba bola jednoduchá. Bol to „MaiTai„. Presne tak sa volala naša loď. Chlapci si správny pomer miešania ingrediencií rýchlo osvojili…
Autor: Tomáš Chudík